Problémy prvovoliča

Autor: Ján Tkáč | 12.3.2014 o 18:10 | (upravené 12.3.2014 o 18:26) Karma článku: 5,44 | Prečítané:  455x

Nikdy som sa o politiku príliš nezaujímal. Vždy som mal pocit že je to niečo, čo ide úplne mimo mňa a takmer vôbec sa ma to netýka. No čím ďalej, tým viac nadobúdam pocit že to asi tak nie je. A teraz sa ma to týka viac než kedykoľvek predtým. Novembrové voľby ma minuli len o chlp a takto sa až teraz budem po prvýkrát normálne angažovať vo verejnom živote. A hneď pri voľbe takejto vysokej funkcie. Prezidenta.

Keď som bol malý a v televízii som v správach zazrel ako chodia ľudia voliť zapáčilo sa mi to a už som sa nevedel dočkať kedy to budem môcť urobiť ja. Všetci tam vyzerali tak dôležito a niektorých dokonca pri vhodení lístku do urny fotili. A vtedy sa vo mne vzbudilo rozhodnutie, že takú fotku musím mať aj ja. To sa nezmenilo. No v posledných dňoch sa zmenil môj pohľad na problematiku a pochopil som, že to nie je až taká sranda ako to na prvý pohľad môže vyzerať. Nie je to iba o zakrúžkovaní čísielka a o fotke. Tu ide o čosi viac. Volíme si človeka do funkcie, v ktorej bude našu krajinu reprezentovať zopár rokov. Prezident nemá také právomoci ako premiér, ministri a iní vysoko postavení funkcionári. Zlé jazyky hovoria, že jeho funkciou je len chodiť na návštevy k ostatným prezidentom, rozprávať sa tam o ktovie čom, ukázať sa v telke a sem tam do nej aj niečo povedať. Najlepšie zrozumiteľne a podľa možnosti bez gramatických či akokoľvek iných chýb. Sčasti je to možno pravda. Ale fakt len z časti. Tých funkcií je omnoho viac a všetci čo občas sledujú správy o nich vedia. Ja osobne som si istý len o niektorých keďže, ako som už naznačil nie je to moja šálka kávy. A to mi zatiaľ stačí. Poďme do súčasnosti. V najbližších dňoch práve my občania Slovenska budeme o tomto poste rozhodovať. A mali by sme si to vážiť keďže z minulosti vieme, že nie vždy tu bola možnosť výberu. Ale dnes tu máme 14 sebavedomých ľudí z rôznych oblastí, primárne však samozrejme z politiky, ktorí tvrdia, že sú ochotní bojovať za lepšie zajtrajšky a maximálne nám skvalitniť život. Každý z nich má za cieľ urobiť poriadok vo všetkých oblastiach života a dokázať, že práve on je ten najlepší. Vyhrať však môže len jeden. Ja som si vždy myslel, že však čo kohosi tam už len označím a hotovo to je jedno. Jedno to ale nie je. A tak som sa začal zaujímať o program jednotlivých kandidátov. Mal som niekoľko kritérií: 1. Keďže sa hlásim ku katolíckej viere, chcel som, aby budúci prezident zohľadňoval veci ako ochrana tradičnej rodiny, života od počatia a ďalších vecí ktoré s tým súvisia. A to je pre mňa veľmi podstatné. 2. Vykašľať sa na veci ohľadom ekonomiky, rôznych politických káuz a podobne, pretože tomu absolútne nerozumiem. Keď som čítal vyjadrenia kandidátov k týmto veciam, cítil som sa ako blbec, lebo som chápal každé tretie slovo. Tu však vyzdvihujem snahu kandidátov posilniť pracovné príležitosti aj v menej rozvinutých častiach krajiny, čo je podľa mňa kľúčová úloha. A takisto som sledoval otázky aj ohľadom vzdelávania, ktoré s tým úzko súvisí. 3. Sympatie. Nebudem predsa voliť človeka, ktorý sa mi pri pohľade vyslovene hnusí. Aj vystupovanie, vyjadrovanie, argumentácia názorov, dôveryhodnosť a ako som sa dozvedel na fyzike, nie aura, ale biopole vyžarujúce z daného človeka. To znamená človek ktorý vyzerá na to, že ozaj bude vo svojej funkcii vystupovať zodpovedne. A istú úlohu pre mňa tuto hraje aj vek a tým pádom aj zmýšľanie človeka. 4. Akákoľvek čiastočne reálna šanca úspechu. 5. Len nie Fico (ale to už je načrtnuté v 3. bode). A, bohužiaľ, môj 5. bod je u niektorých prvý a zároveň aj posledný. Je dobré že krajina chce vyjadriť to že nemá záujem o jednofarebnú politiku na všetkých najvyšších štátnych postoch. Toto by už bol znak akejsi začínajúcej absolútnej moci. Jedna vec čo z hospodárstva viem, že v demokratických pomeroch by mali byť vytvorené vhodné podmienky na realizáciu svojich záujmov rovnako pre všetkých. A to by malo platiť aj pre politiku. Týmto by demokracia mohla utŕžiť tvrdé K.O. s trvalými následkami. Je pekné že je tu akási snaha tomu zabrániť. A tu nastupujú prieskumy. To, že nie sú mienkotvorné je somarina. Ja osobne som sa tiež snažil vybrať kandidáta ktorý má akú takú šancu ísť ďalej. A to som aj urobil. Nie vždy je to ale správne. Už som spomenul, že národ plánuje vzburu proti najsilnejšej strane. A tým pádom volíme každého kto je druhý a nezaujímame sa o to kto to vlastne je. Hlavne že to nie je žiaden "smerák" ani nič podobné. A tak slepo nasledujeme niekoho, o kom sme doteraz ani nevedeli. Je pekné že chceme bojovať proti problémom. Je pekné že vieme o čo ide. Je pekné že vieme pomenovať veci pravým menom. Ale to viem aj ja a nemienim kandidovať (ajtak nemôžem lebo nemám 40). Ja alebo hocijaký Feri Ďuri z Hornej Dolnej nemôžeme kandidovať lebo nevieme, ako to v tej politike funguje. Prezident sa musí dokázať nielen chváliť tým čo dokázal a čo chce urobiť. Ale hlavne AKO sa dá urobiť to čo urobiť chce a čo všetko pre to potrebuje. Týmto nijako nechcem ovplyvniť váš názor len vyjadriť ten svoj. Dúfam že všetci budeme v sobotu voliť podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia. Dúfam že si zvolíme toho správneho a predsa len možno tie lepšie zajtrajšky aj naozaj budú. Ja už som pre 1. kolo rozhodnutý. Možno ste si z článku vydedukovali kto to je. Možno nie. Avšak myslím si, že po zvážení všetkých kritérií je to v súčasnosti ten najlepší kandidát. Nesúhlasím s ním vo všetkom na 100%. Myslím si, že stačí aj 80%. A čo sa týka kola 2., neviem či sa ho zúčastním. Ale bez ohľadu na to kto vyhrá, fotka bude...
Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Dávajte pozor, kam šliapete. Oslobodzovanie Mosulu potrvá

Islamský štát nemá veľkú šancu ubrániť svoje najväčšie mesto. Zároveň nemá kam ujsť a civilistov berie ako rukojemníkov.

EKONOMIKA

Rumuni aj Bulhari sú na tom s dôchodkami lepšie ako Slováci

Oveľa lepšie vyhliadky má Česko, Poľsko, Maďarsko, Rumunsko a Bulharsko.

KOMENTÁRE

Vojna proti Islamskému štátu už dávno nie je bojom o územie

Región bude krvácať dlhé roky.


Už ste čítali?