Zoči voči Soči a slovenskému športu... alebo pohľad fanúšika

Autor: Ján Tkáč | 25.2.2014 o 20:20 | Karma článku: 9,43 | Prečítané:  1251x

Rusi to zvládli. Zimné Olympijské hry v Soči dopadli na výbornú. Mne osobne sa páčili oveľa viac ako tie vo Vancouveri, čo je asi tým, že ruská mentalita je nám predsa len bližšia. Po počiatočných obavách z nedokončených stavieb, žltej vody a dvojitých WC sa nakoniec na tieto problémy zabudlo a po 4 rokoch sa opäť mohol začať najväčší sviatok zimných športov. Najdrahšia olympiáda v dejinách ponúkla množstvo nezabudnuteľných zážitkov, príbehov a športových zápolení, ktoré sa zapíšu do dejín. Rusko suverénne zvíťazilo nie len čo sa týka organizácie ale aj v medailovej bilancii a domáci fanúšikovia mohli byť nadmieru spokojní. Ale čo tí slovenskí...

Slovensko sa na ZOH vybralo so skupinou 62 športovcov, z ktorých však veľkú väčšinu tvorili hokejisti. Mnohí očakávali že 3 (takmer 4) medaily z Vancouveru sa minimálne zopakujú, iní boli viac skeptickejší. Ja osobne som asi týždeň pred hrami tresol číslo 4. Ani neviem ako mi to napadlo. 2 prinesie Kuzminová, 1 hokejisti a tú ďalšiu snáď už niekto dá. Moje prognózy sa vyplnili na 25%. Ale v konečnom dôsledku vedela aj tá 1 zlatá nadmieru potešiť. Môže sa zdať zvláštne že krajina ktorá sa hrdí svojimi tatranskými štítmi a tradíciou priviezla len 1 medailu. No práve tu sa ukázalo ako to so športom na Slovensku vlastne je. Veľké nádeje sa vkladali do hokeja. Táto disciplína nám ale zďaleka nepriniesla toľko radosti ako naposledy. Nedarilo sa, tí ktorí mali ťahať neťahali, nie a nie to tam padnúť... Kvalitne odohrať 4 tretiny zo 4 zápasov a streliť 5 gólov je skrátka málo (pokiaľ nie ste Švajčiari). Samozrejme výsledok ovplyvnili aj zranenia a žabo-myšie vojny, ktoré určite neprispeli nálade v tíme. Škoda, mohlo to vyzerať inak. Ešte viac však slovenský národ veril biatlonistke Anastasiy Kuzminovej. Tá sa po olympiáde vo Vancouveri stala ikonou slovenského biatlonu. Už hneď v jej prvom vystúpení splnila to po čom všetci Slováci túžili. Zlatá medaila hneď na začiatku naznačovala, že XXII. Zimná olympiáda by predsa len mohla byť pre Slovákov bohatšia. Krátko po tomto úžasnom víťazstve do médií prenikli mierne poupravené výroky, podľa ktorých sa Nasťa údajne vyjadrila že je len Ruskou so slovenským pasom alebo niečo v tom zmysle. To mnohých pobúrilo a vzniesla sa veľká vlne nevôle. Že vraj my sami vyhrávať nedokážeme, že to za nás musia robiť kúpení cudzinci a podobne. Áno, Anastasiya je rodenou Ruskou, to je pravda. A takisto je aj pravda, že nie je jedinou športovkyňou, ktorá nereprezentuje svoju rodnú zem. No po nezhodách v rodisku sa rozhodla reprezentovať našu krajinu, ktorá sa stala jej novou domovinou, ponúkla jej možnosť realizovať sa podľa vlastných potrieb a rozvíjať svoj talent. A ona sa nám za to odvďačila tým najlepším spôsobom. Snáď na žiadnom inom slovenskom športovcovi som nevidel takú úprimnú radosť že môže reprezentovať túto krajinu. Bolo zjavne vidno, že to robí nie len pre seba, ale hlavne pre Slovensko a fanúšikov. Poviem vám, toľko pokory v športovcovi som na Slovensku snáď ešte nikdy nevidel. Ospravedlnenie za 6. miesto (za ktoré sa u nás pomaly stavajú bronzové sochy), je vo vrcholovom športe niečo nevídané. Aj vďaka tomu si ju neskutočne vážim nie len ako športovkyňu, reprezentantku Slovenska ale aj ako človeka. Potom sa jej až do zmiešanej štafety veľmi nedarilo, ale to je bežná súčasť športu. Ani od tých najlepších nemôžeme čakať že budú nosiť medaily ako na bežiacom páse. A všetkým ktorí tvrdia že Nasťa nie je „dostatočná" Slovenka... Je na túto krajinu určite viac hrdá ako mnohí „praví" Slováci, v živom vstupe dokonca opravila nesprávne povedaný výraz. A slovenská hymna odspievaná v jej podaní na medailovom ceremoniáli bolo to najúprimnejšie a najkrajšie gesto aké som na tejto olympiáde videl a doslova mi pritom nabehovali zimomriavky. Fakt ďakujeme a klobúk dole... Bolo by nespravodlivé keby som opomenul ďalšie výborné, aj keď nie medailové výsledky. 5. a 6. miesto Adama Žampu je pre tohto športovca niečo neuveriteľné a určite patrí medzi najväčšie nádeje nášho športu. Ďalej umiestnenie takisto mladučkej lyžiarky Vlhovej v prvej dvadsiatke je aj vzhľadom na jej vek super. Nesklamal ani Matej Kazár ktorý v biatlone dosiahol pekné výsledky a Pavol Hurajt ktorý síce s trochu slabším behom spočiatku zaostával, no v zmiešanej štafete mal aj on výrazný podiel na jej umiestnení na 5. mieste. Záverečnú bodku za slovenským účinkovaním dal bežec na lyžiach Bajčičák, ktorý rozlúčil nie len s olympiádou, ale aj so svojou kariérou na peknom 14. mieste. Bohužiaľ, to je asi tak všetko čo môžeme radiť k úspechom. Nikto iný, vrátane hokejistov, neprekročil svoj tieň. Otázkou však je, či je to chyba samotných športovcov, zlá forma alebo tu treba hľadať čosi viac. Bez peňazí sa v dnešnom športe nedá fungovať. A bez premysleného financovania talentov môžeme iba ťažko očakávať viac medailí z vrcholových podujatí. Aj mnohí naši olympionici sa sťažovali na nedostatočné príslušenstvo, podmienky, servis a celkovo biednu podporu, bez ktorej krajinám ako Rusko, Nórsko, Poľsko, Slovinsko či dokonca Česko ktorému sa tohtoročná olympiáda nadmieru podarila, nemôžeme siahať ani po členky. Pritom s Čechmi sme nie tak dávno tvorili spoločný štát. Tak kde sa stala chyba? Na túto otázku môžeme mať my, fanúšikovia, rozdielnu odpoveď, no je potrebné aby ju riešili kompetentní tam hore. A zatiaľ to vyzerá tak, že práve tam to nejako hapruje. Slovenskému športu želám do budúcnosti len to najlepšie. Nikdy v neho neprestanem veriť. Dúfam že sa pohne dopredu a bude nám prinášať čoraz viac radosti. Športové výsledky sú jedinou udalosťou, ktorá dokáže zjednotiť národ bez ohľadu na všetko ostatné. A často sú tým jediným, čo vo mne dokáže vyvolať pocit, že som hrdý na to že som sa narodil práve tu. Na Slovensku. Takže... Je jedna medaila zo ZOH málo? Vzhľadom na situáciu na Slovensku a na to že má zlatý lesk, je to možno až priveľa. Športu zdar...
Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Dávajte pozor, kam šliapete. Oslobodzovanie Mosulu potrvá

Islamský štát nemá veľkú šancu ubrániť svoje najväčšie mesto. Zároveň nemá kam ujsť a civilistov berie ako rukojemníkov.

EKONOMIKA

Rumuni aj Bulhari sú na tom s dôchodkami lepšie ako Slováci

Oveľa lepšie vyhliadky má Česko, Poľsko, Maďarsko, Rumunsko a Bulharsko.

KOMENTÁRE

Vojna proti Islamskému štátu už dávno nie je bojom o územie

Región bude krvácať dlhé roky.


Už ste čítali?